Okolie

Aktivity v okolí

Lyžovanie

1.6 km	Ski centrum Mýto	Mýto pod Ďumbierom
6.6 km	ski areal Krpačovo	Dolná Lehota
9.7 km	Čertovica	Vyšná Boca
12.1 km	Ski Centrum Bačova Roveň	Vyšná Boca
15 km	Chopok Juh	Chopok Srdiečko

Kúpaliská a aquaparky

6.4 km	Jazero Krpáčovo	Lopej
6.4 km	Krytá plaváreň Brezno - Mazorník	Brezno
20.4 km	Kúpele Liptovský Ján	Liptovský Ján
20.5km	Krytá plaváreň Závadka nad Hronom	Závadka nad Hronom
45 km	Aquapark Tatralandia	Liptovsky Mikuláš

Hrady a zámky

21.7 km	Liptovský hrádok hrad	Liptovský Hrádok
21.9 km	Veratín hrádok	Liptovský Ján
28.1 km	Ľupčiansky hrad	Slovenská Ľupča
31.1 km	Bešeňová kaštieľ	Bešeňová

Jaskyne

2.5 km	Bystrianska jaskyňa	Bystrá
16.6 km	Demänovská jaskyňa slobody	Demänovská Dolina
18.6 km	Demänovská ľadová jaskyňa	Demänovská Dolina
33.6 km	Važecká jaskyňa	Važec

Turistika

Dereše (2003 m) je vrchol v žulovom jadre Nízkych Tatier na hlavnom hrebeni v skupine Ďumbiera medzi sedlom Poľany a Chopkom. Južné svahy sú relatívne mierne, pokryté balvanovými poľami, severné spadajú divými žľabmi a stenami do klasicky formovaných ľadovcových kotlov.
    Z vrcholu je veľmi široký rozhľad, podobný rozhľadu z Chopka. Výhľad je do Demänovskej doliny (Jasná), Bystrej doliny (Tále), na mohutnú Skalku (1980 m) a celý záver Vajskovskej doliny.

Dumbier Najvyšší vrchol Nízkych Tatier (2043 m, odnož Štiavnica 2025 m) v hlavnom hrebeni medzi Krúpovou hoľou (1927 m) a Králičkou (1785 m). Na severe sa javí ako mohutný vysokohorský masív, spadajúci vyše 500 m vysokými stenami, piliermi a žľabmi do ľadovcových kotlov v záveroch Bystrej a Ludárovej doliny. Miernejšie južné svahy pokrývajú polia žulových balvanov. V severných kotloch sa vyskytujú kamzíky vrchovské tatranské a svište vrchovské.
    Vo svahoch sa v minulosti intenzívne dolovali železné rudy, zlato a antimonit. Pozostatky tejto činnosti dosiaľ badať temer vo všetkých dolinách na úpätí Ďumbiera.
    Počas 2. svetovej vojny prebehli v sedle medzi Ďumbierom a Králičkou ústupové boje medzi partizánmi a Nemcami. Na pamiatku týchto bojov a ťažkého prechodu Nízkych Tatier partizánmi v zime roku 1944 postavili pri neďalekej Chate M.R.Štefánika pomník padlým partizánom.
    Z vrcholu Ďumbiera je veľmi rozsiahly kruhový rozhľad na prakticky všetky pohoria stredného a severného Slovenska.

Chopok je druhý najvyšším vrcholom Nízkych Tatier (2024 m) a nachádza sa medzi Derešmi a vrchom Konské. Na severe má strmé bralné steny členené žľabmi a piliermi, ktoré na severovýchode spadajú do kotla Lukovej doliny s morénovými usadeninami a jazierkom, na juhu má balvanové polia.
Chopok je dostupný z Lukovej (modrá 1h00"/0h45", Luková je dostupná lanovkou z Demänovskej doliny od chaty Koliesko) alebo od chaty Kosodrevina(žltá 2h00"/1h30", hotel Kosodrevina je dostupný lanovkou z Bystrej doliny od hotela Srdiečko).
Pri vrchole sa nachádza Kamenná chata pod Chopkom , televízna a meteorologická stanica. Z vrcholu je veľmi rozsiahly výhľad do okolia.

Chabenec (1955 m) je mohutný horský masív hôľného reliéfu v žulovom jadre pohoria s pretiahnutým vrcholovým hrebeňom dvíhajúcim sa medzi sedlom Ďurková a Kotliskami. Na severe z neho vybieha dlhá rázsocha zakončená Ľupčianskou Magurou nad obcou Partizánska Ľupča.
Z vrcholu je veľmi široký a krásny kruhový výhľad. V blízkosti Chabenca sa nachádza útulňa Pod sedlom Ďurková (modrá 0h35"/1h00").

Kraľova Hoľa Mohutná rozložitá hoľa, najvyšší vrch východnej časti Nízkych Tatier, nazývanej podľa nej Kráľovohoľské Tatry. Vrcholová plošina má predĺžený tvar v smere východ-západ. Na sever vysiela krátku rázsochu Záturňu, strmo spadajúcu do údolia Čierneho Váhu v Teplickej kotline. Na severovýchod sa tiahne dlhá rázsocha cez Úplaz na Prednú hoľu a ďalej až na sedlo Popová, ktorým sa Nízke Tatry spájajú so Slovenským rajom. Na juhovýchod odbočuje krátka rázsocha na Kráľovu skalu k Telgártu. Z vrcholu je rozsiahly a veľmi pôsobivý výhľad.
Spolu s Kriváňom je Kráľova hoľa najospevovanejší vrch a najviac opradený povesťami a legendami. Dôležitý triangulačný bod Slovenska, pramenisko a rozvodie najväčších slovenských riek: Váhu, respektíve Čierneho Váhu, Hrona, Hnilca, Hornádu.
Vrchol na západ od vysielača je označený betónovým triangulačným stĺpom. Pod vrcholom mala počas 2. svetovej vojny partizánska brigáda Jánošík zemľanky a sklady a prechádzali cez ňu v jeseni a v zime rokov 1944 a 1945 viaceré partizánske jednotky. Udalosti 2.svetovej vojny pripomína reliéf na obelisku. Od roku 1960 je tu televízny vysielač - retranslačná stanica, ku ktorej vedie zo Šumiaca horská asfaltová cesta, pre verejnosť uzavretá. V budove televízneho vysielača je aj záchranná služba HS.